Lido di Jesolo - najobľúbenejšie talianske letovisko

Kto ešte nebol v Lido di Jesolo? Ja osobne ho navštevujem často a to nielen pracovne ale aj súkromne. Bola to láska na prvý pohľad. Očaril ma ruch tohto strediska ako aj pláže plné odpočívajúcich turistov.

Milujem keď ležím na pláži pod slnečníkom so zavretými očami a počúvam tie zvuky radosti a oddychu ktoré však neprehlučia zvuk mora. Nasávam atmosféru všetkými zmyslami - cítim ten slaný vzduch , páliace slniečko, radosť ľudí a špeciálne detí na pláži, pociťujem upokojujúce teplo piesku, kochám sa pohľadom na rady slnečníkov, dívam sa do slnka a na more. Vtedy zabúdam na starosti denného života, odpočívam v pravom slova zmysle. Mnohí môžu namietať, veď to sa dá aj na nejakom kúpalisku. Odpovedám nie nedá. More je more a každé letovisko má svoju vôňu, rytmus a šarm.

Dnes vám chcem predstaviť Jesolo ako ho vidím ja.

Lido di Jesolo je vlastne pláž mestečka Jesolo (lido = pláž) . Z pôvodného „kúpaliska“ pre miestnych postupne vyrástlo vynikajúce obľúbené letovisko. Je dlhé až 13 km - je to vlastne taká špagetka natiahnutá popri mori. Všetky hotely sú tu umiestnené do 500 m od pláže, takže všetko je tu dostupné peši, teda ak by ste si chceli prejsť peši stredisko z jedného konca na druhý mohlo by Vás to unaviť :-)

Dovolenka – každý si pod týmto slovom predstaví niečo iné. Pre mňa znamená zmes leňošenia, zábavy, poznávania a v neposlednom rade stretnutia s novými zaujímavými ľuďmi. Jesolo zatiaľ spĺňa všetky tieto parametre.

Na pláž chodím tak často ako sa len dá.

Chodím tam skoro ráno, keď je počuť len šum mora a krik čajok (ak vám to pripadá gýčové preskočte :-). Len tak naboso po mokrom studenom piesku, to more odnesie všetky starosti a zbytočné myšlienky a deň začnem voľná a s optimizmom.

Cez deň tam samozrejme chytám lúče slnka a pozorujem radostných , spokojných ľudí.

Večer, keď pláž osirie, sedím v kresielku a dívam sa na západ slnka a mám možnosť v duchu si prejsť všetky zážitky.

Počas vychutnávania si ničnerobenia na pláži ma preberie z leňošenia pojazdný stánok so zmrzlinou ... vždy si dám poriadnu porciu, tu je to ich „gelato“ vynikajúce a porcie obrovské. No kto by odolal jahodovej s kúskami čerstvých jahôd, alebo stracciatelle s kúskami čokolády. Keď ma prepadne smäd vyberiem sa do najbližšej plážovej reštaurácie, na každý sektor tu nájdete minimálne 2, kde si určite dám skvelé talianske espresso alebo capuccino, niekedy zaženiem hlad obyčajným sendvičom „panino“ inokedy si vyberiem radšej šalát.

Po dni strávenom na pláži som väčšinou príjemne unavená, ale deň nekončí .... teraz sa ideme zabávať.

Stretnúť sa s priateľmi v nejakom bare, dať si aperitív napr. "spritz con Aperol" alebo pohár "Prosecco" alebo "Campari soda" . K aperitívu je tu samozrejmosťou servírovať chipsy alebo oriešky zdarma – to aby vám to tak skoro neudrelo do hlavy a mohli ste k večeri popíjať výborné vínko.

Dať si s priateľmi aperitív, to je taký symbolický predel medzi dňom a večerom – porozprávate sa či už o práci ( ak sa stretnete s miestnymi), o športe ak vás zaujíma alebo preberiete čo všetko vám vyviedli počas dňa deti prípadne partner/ partnerka. Takéto stretnutie je veselé príjemné a vrelo ho odporúčam.

Na večeru sa vždy veľmi teším a snažím sa poriadne pred večerou vyhladnúť, aby som mala kam dať všetky chody a aj si ich patrične vychutnať. Večera trvá aj 2 hodinky a tiež sa nesie v príjemnej atmosfére, o problémoch sa tu pri jedle nerozpráva. K večeri určite patrí víno. Večeru je dobré ukončiť digestivom a neodmysliteľným espressom.

Po večeri sa ideme poprechádzať a nasať ruch tohto letoviska. Po dlhej hlavnej ulici olemovanej obchodmi, reštauráciami, hotelmi, pubmi a rôznymi zábavnými podnikmi. Vaše ratolesti budú mať oči navrch hlavy a vaše peňaženky môžu dostať zabrať. Ale čo by ste pre radosť v ich očkách nespravili? Pre nás, ženy, je tu množstvo obchodíkov s oblečením, topánkami, doplnkami a suvenýrmi. Hravejších poteší množstvo herní so zábavnými hracími automatmi - my tam strávime raz za pobyt niekoľko hodín (lyžujeme a tancujeme, lietame v helikoptére).

Na námestí v centre sa konajú rôzne kultúrno – zábavné podujatia, kde je samozrejme vstup zdarma. V prípade zaujímavých športových prenosov môžete ich sledovať na námestí na veľkoplošnej obrazovke (napr. významné zápasy vo futbale) . Takto sa môžete zabávať v uliciach Lido di Jesolo až do polnoci. O polnoci všetci obchodníci pozatvárajú svoje kšefty a vy môžete pokračovať v ďalšej zábave buď v puboch alebo navštívite niektorú z diskoték , ktorých tam je celkom 7 a najvychytenejšia je Vanilla, ktorá sa nachádza pri Aqualandii a môžete si tam strihnúť aj nočný bungee jumping ak máte odvahu. Ale určite sa dobre zabavíte aj na ostatných.

Pre športových nadšencov je tu tiež niekoľko príležitostí na vyžitie – na pláži si môžete zahrať plážový volejbal, rekreačne s rodinou zahrať bocce alebo petanque, zahrať si tenis, alebo minigolf, zajazdiť si na motokárach (go-karting), alebo kolieskových korčuliach. Pre milovníkov golfu je tu golfový klub.
Pre malých sú v niektorých sektoroch na pláži aj preliezačky, ale najviac detí je vždy na pláži pri mori, kde si stavajú hrady prípadne zbierajú mušličky.

Nesmiem zabudnúť na unikátnu atrakciu - vodný park Aqualandia, ktorý môžete navštíviť s deťmi alebo aj bez nich.
Pre tých najmenších sú tu k dispozícii pomalé lodičky, na ktorých absolvujú plavbu spolu so svojimi rodičmi, herňa, opatrovateľská služba. Pre tých väčších je tu možnosť vyskúšať si ako sa ryžuje zlato, ísť do cirkusovej školy. Tobogánov je tam koľko len chcete pre menej aj viac odvážnych. No a pre tých najodvážnejších je tam "Kamikadze tobogan" ktorá je údajne najvyššou na svete... choďte sa pozrieť aspoň zdola, ja som sa hore neodvážila. Ratolesti budú určite nadšené keď uvidia niektorý z programov – rozprávkové postavy (sú to rozprávkové hry, kde na konci, ak deti a ich rodičia majú odvahu môžu si detičky zavesené do skokanov skočiť z mostíka a spraviť nejaké to salto... rad na skok býva nekonečný.

Možnosť navštíviť neďaleké Benátky, najlepšie loďou po mori, prispieva významnou mierou k atraktívnosti už tak nadupaného centra dovolenkovania severného Jadranu. Ale o Benátkach niekedy na budúce.

Po stopách UNESCO v Chorvátsku

Článok publikovaný - Unesco stopy v Chorvátsku

Chorvátsko má niekoľko zápisov v zoznamoch svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco. Organizácia Spojených národov má vo svojich štruktúrach organizačnú zložku pre výchovu, vedu a kultúru - Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru - skratka UNESCO ( United Nations Educational Scientific and Cultural Organization). Unesco bolo založené dvadsiatimi zakla-dajúcimi členskými krajinami v roku 1945 v Londýne, sídlom organizácie je Paríž a v súčasnosti má 195 členských krajín. Pôsobí na medzinárodnom poli kultúry, vedy, výchovy a vzdelávania a okrem iných aktivít chráni významné kultúrne a prírodné pamiatky registrované v Zozname kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco. Chorvátsko je bohaté na historické, kultúrne a prírodné pamiatky. Sedem z nich bolo zapísaných do celosvetového dedičstva:

Diokleciánov palác a historická časť mesta Split - Cisársky palác patrí k najvýznamnejším z diel neskoroantickej architektúry, pokiaľ ide o zachovalosť jednotlivých častí a celkov, ale aj radom originálnych architektonických foriem, ktoré obsahujú prvky nového ranokresťanského, byzantského a ranostredovekého umenia.

Historické centrum mesta Trogir - Mesto Trogir je unikátny príklad kontinuity ostrovného sídla. Ortogonálny plán ulíc mesta pochádza z helénskeho obdobia, nasledujúci vládcovia mesto naďalej vylepšovali rôznymi verejnými a obytnými budovami a pevnosťami.

Katedrála Sv. Jakova v meste Šibenik - Katedrálu Sv. Jakova stavali v rozsahu rokov 1431 až 1535 traja architekti - Francesco di Giacomo, Juraj Dalmatinac a Nikola Firentinac. Je ukázkou umeleckej komunikácie Severného Talianska, Dalmácie a Toskánska.

Dubrovník historická časť - Mesto je tiež známe pod názvom „Perla Jadranu“ bolo strategickou pevnosťou Mediteránu koncom 13. storočia. Mesto bolo postavené v neskorom stredoveku a svojím historickým jadrom pod vrchom Srdj znamená významné urbanistické riešenie mesta s hradbami.

Eufráziova bazilika v meste Poreč - Porečský katedrálový komplex sa nazýva podľa biskupa Eufrázia, ktorý dal katedrálu od základu prestavať a vyzdobiť svetoznámymi mozaikami. Pred Eufráziovou prestavbou sa jednalo o minimálne dve fázy ranokresťanských objektov.

Starigradské pole - Júl 2008 priniesol najnovší záznam do Zoznamu Unesco zapísaný ako Starigradské pole. Miestne výsadby vinohradov a olivovníkov zostali takmer nezmenené od prvej kolonizácie Grékmi. Svedčia o geometrickom členení poľnohospodárskych pozemkov.

Národný park Plitvické jazerá - Plitvice vďačia za svoju krásu vode, travertínu a rastlinstvu. Tvorbou travertínových bariér vzniklo postupne 16 Plitvických jazier, vytvárajúcich veľkolepý útvar prírodnej architektúry, ktorý obklopuje hustá vegetácia.

Národný park Plitvické jazerá


Článok publikovaný - Národný park Plitvické jazerá

Plitvické jazerá spolu so svojím okolím patria k najkrajším prírodným výtvorom Európy. V roku 1932 boli vyhlásené za chránenú oblasť a v roku 1979 boli zaradené do zoznamu Unesco. Určite najmä vďaka komplexu 16 krásnych jazier, ktoré sú navzájom poprepájané vodopádmi. Dôkazom tohto faktu je známy film o indiánskom náčelníkovi Winnetouovi - Poklad na striebornom jazere. Po stopách Winnetoua som sa vydala pred pár rokmi i ja a musím povedať, že Plitvické jazerá sú v skutočnosti ešte krajšie.

Dedina Plitvice

Samotné jazerá ako aj dedina Plitvice ležia pri ceste E 71, ktorá spája chorvátske vnútrozemie s pobrežím. Pred vybudovaním chorvátskej diaľnice sa na dalmátske pobrežie chodilo práve po tejto ceste, čo pre samotný národný park Plitvické jazerá znamenalo zároveň množstvo návštevníkov. Každý, kto smeroval na dovolenku k chorvátskemu moru od Zadaru nižšie, prechádzal povinne cez toto územie a dedina Plitvice bývala takmer zaručenou prestávkou. Výstavbou diaľnice sa doprava presunula západnejšie a do dediny Plitvice si musíte urobiť malú odbočku.

Tento odklon od hlavnej trasy znamená zníženú návštevu jazier. Mnohí však nedokážu vynechať takú významnú pamiatku, preto si dovolenkári, ktorí smerujú na dalmátske pobrežie alebo cestou späť z neho urobia jednodňovú prestávku spojenú s navštevou parku. Rezervovať si aspoň jeden deň na prehliadku tohto národného parku, ktorý sa rozkladá na ploche niečo viac ako 29 ha. Odpočinok na dlhej ceste diaľnicou v kolónach dovolenkárov príde tiež vhod a spojí sa príjemné s užitočným. Garantujem že odbočenie z diaľnice a malý výlet národným parkom Plitvické jazerá stojí za to.

Počas prechádzky po parku môžete prejsť okolo 16 jazier, na ktorých sa nachádza 140 vodopádov, 20 jaskýň a to všetko dotvára atmosféra udržiavaných zmiešaných lesov. Vybudované chodníčky, možnosti plavby po jazere, orientačná mapka, ktorú dostanete pri vchode Vám zaručia, že uvidíte všetko dôležité čo sa tu nachádza. Samozrejme myslelo sa tu aj na oddych, nielen celodenné chodenie a pozeranie. Národný park má pekne vybudované oddychové miesta s reštauráciami pri jazere Kozjak, nájdete tu aj hotely a penzióny, kde môžete prípadne prespať.

Plitvické jazerá sústava 16 jazier

Sústava 16 jazier sa nachádza medzi masívmi Velika Kapela a Plješavica. Plitvické jazerá sa delia na horné a dolné. Horných jazier je 12, pričom v rámci nich sa nachádza najväčšie jazero Kozjak a zároveň aj najvyššie položené jazero Proščansko jazero. Dolné jazerá sú štyri, pričom najnižšie položené sa nachádza v nadmorskej výške 503 m n.m. Jednotlivé jazerá sú pospájané vodopádmi, pričom najkrajší vodopád je Sastavci, ktorý je vysoký 49 m. Najvyšší vodopád na rieke Plitvice padá z výšky 76 metrov.

Napriek tomu, že sa nachádzate v národnom parku, je povolený najlepší prostriedok v horúčavách - schladiť sa v príjemných vodách jazier. Nie však hocikde, kúpanie v národnom parku je povolené len na označených miestach. V letných mesiacoch teplota vody dosahuje 24 °C kúpanie v nádhernom prostredí je zážitkom. Vzrušujúci je pre mnohých aj pocit, že sa kúpu vo vodách, kde sa potápal a plával aj známy francúzsky herec Pierre Brice, ktorý stvárnil sympatickú postavu náčelníka Apačov zo známeho románu Karla Maya - Winnetou.

Národný park

Celý národný park má dôsledne premyslenú a vytvorenú organizáciu. Hneď pri vchode sa nachádza veľkokapacitné parkovisko s občerstvením, stánkami, suvenírmi a informačnou kanceláriou, kde si zakúpite vstupenky. K vstupenke dostanete mapu parku, aby ste vždy vedeli, kde sa nachádzate. V cene vstupenky do národného parku je plavba loďkou po jazere Kozjak a turistický vláčik, ktorým Vás vyvezú priamo k najvyššie položenému Proščanskemu jazeru. Prístavisko lodiek sa nachádza blízko čistinky s upravenou trávnatou plochou vhodnou na piknik, nechýba ani reštaurácia a detské preliezky. Po preplavení jazera Kozjak sa dostanete do časti malých jazier.

Národné parky v Chorvátsku majú veľký význam pre ochranu výnimočných území a ich zachovanie pre nastávajúce generácie. Prostriedky poskytnuté na ich ochranu sú zanedbateľnou položkou proti ich celospoločenskému významu. Aj činnosťou organizácie Unesco býva zachránených mnoho chátrajúcich resp. zanedbaných krás nášho sveta, ktoré by bez podpory a dodržiavania prísnych pravidiel ochrany zmizli v prachu. Často ani miestne obyvateľstvo netuší, že žije v blízkosti niečoho významného. Až keď sa o to zaujíma celý svet, po pripomenutí významu a primeranej rekonštrukcii, či oprave sa stávajú ochranármi a sú hrdí na miesto, kde žijú.

Spestrenie dovolenky v Chorvátsku

Plitvické jazerá mnohí využívajú nielen ako zastávku na prechádzku po najstaršom národnom parku Chorvátska, ale aj na prenocovanie pri ceste na juh Chorvátska do Dalmácie, alebo ďalej do Čiernej Hory. Ak hľadáte ubytovanie v blízkosti jazier navštívte naše stránky s ponukou ubytovania práve v ich okolí -> dovolenka Plitvické jazerá. Jedno až troj dňový pobyt pri jazerách poskytuje príjemné spestrenie dovolenky v Chorvátsku. Z roka na rok evidujeme zvýšený záujem našich dovolenkárov o takéto riešenie. Stačí si pri plánovaní dovolenky vložiť jeden až tri dni na začiatok, alebo naopak na koniec pobytu a určite nám poďakujete.



Ivana M. / RenyTravel



home taliansko chorvatsko




Súviciace články:
Chorvátsko 2011
Po stopách Unesco v Chorvátsku
Dovolenka Chorvátsko
Brela, moje ideálne miesto v Chorvátsku
Založenie blogu Taliansko Chorvátsko Francúzsko

Súviciace odkazy:
Národné parky a prírodné zaujímavosti Chorvátska
Lyžovanie v Chorvátsku
Fotogaléria Chorvátsko

Príjemné zážitky z pobytu v Chorvátsku Vám želá kolektív Reny ;-)

Torino - Sestriere - Sansicario - Sauze d´Oulx

1. deň, hlavné mesto Piemontu - Torino

Torino (Turín) - hlavné mesto kraja Piemonte (Piedmont), ktoré sa nachádza pri hraniciach s Francúzskom. Pred 4 rokmi bolo dejiskom zimných Olympijských hier. Turín patrí medzi priemyselné mestá severu Talianska a je známe hlavne vďaka Fiatu, futbalu a čokoláde.

Moja cesta do tohto úžasného kraja začala nenápadným pozvaním na worskhop spojený s možnosťou otestovať na lyžiach vychýrené lyžiarske strediská Sestriere – Sansicario – Sauze d´Oulx. Pozvánka na lyžovančku potešila o to viac, že lyžovanie Sestriere patrí už tradične do našej zimnej ponuky lyžovačky Taliansko.

V skorých ranných hodinách ešte rýchlo skontrolujem letenky a vyrážam z Bratislavy smer letisko Viedeň, odtiaľ odlieta lietadlo do Turína s prestupom v Mníchove tak do Turína prilietam o 10,00 hod. Na letisku nás už čaká hosteska a minibus, ktorý nás vezie do hotela. Hotel, v ktorom sme ubytovaní je v centre, má wellness a je zaradený do Michelin guide.

Na vybalenie máme asi hodinu a ideme na ľahký obed, po ktorom sa koná prehliadka mesta. Všetci sme uťahaní ako mačatá ... ja som spala 3 hodiny, ale kolegyňa z Moskvy nespala vôbec. Sprievodkyňa si svoju prácu robila až príliš dobre .... možno príliš podrobný výklad. Videli sme všetky významné pamiatky, nemám však v pláne napísať ďalší bedeker. Turín je krásne mesto s množstom zaujímavostí, histórie, kultúry a vďaka univerzitám aj plné mladých ľudí.

Je to mesto kam sa určite rada vrátim a v pokoji si vychutnám jeho atmosféru, navštívim všetky múzeá - teším sa hlavne na Národné múzeum kinematografie ktoré sídli v dominante mesta Mole Antonelliana a Egyptské múzeum, ktoré patrí k 2. najdôležitejšiemu po Káhirskom. Je tu toho veľa čo chcem navštíviť, potrebujem však oveľa viac času ako 4 hodiny. Vyčlením si na to niekoľko dní a dôkladne nasajem jeho atmosféru.

2. deň, workshop Torino

Workshop sa koná na druhý deň (štvrtok) v inom múzeu - Muzeo della Montagna ( múzeum hôr ), ktoré okrem výbornej polohy, je odtiaľ nádherný výhľad na Turín, ponúka aj veľa zaujímavých exponátov. Okrem pre nás veľmi príjemného prostredia som v tomto múzeu stretla množstvo zaujímavých ľudí z oblasti cestovného ruchu, ktorí turizmom a službami žijú a s ktorými takmer nič nie je nemožné. Všetci títo ľudia zanechali vo mne veľmi príjemný pocit a teším sa na stretnutie s niektorými z nich u nich „doma“ v Sestriere a Sauze d´Oulx.
muzeum hôr Toríno

3. deň, Lyžiarske stredisko Sestriere

V piatok ráno sa zobúdzam do upršaného dňa, čo mi na nálade nepridá veď dnes popoludní sme mali lyžovať v Sestriere bohužiaľ zatiaľ to vyzerá skôr na člnkovanie :-) Všetci sa navzájom ukľudňujeme že predsa Turín je nízko a my ideme do hôr, ale postupne prevláda skôr pesimizmus a beznádej. Väčšina z nás ešte lyžovanie v tejto oblasti neokúsila, preto sme mali v pláne poriadne otestovať toto poprepájané lyžiarske zoskupenie stredísk Sestriere – Sansicario – Sauze d´Oulx na vlastnej koži. Lyžiarska ponuka je úcty hodná vyše 400 km tratí na 216 zjazdovkách, ktoré končia vo Francúzsku.

Šokujúce počasie. Vyrážame z Turína a dážď zosilnieva, nie je ani veľmi čo obdivovať okná v autobuse sa rosia a dážď je taký hustý, že všetko vyzerá smutne. Stále prší a k nálade nám nepridávajú ani správy od miestnych - aj v Pragelato a Sestriere prší je tam naviac hustá hmla a tak sa začína diskusia o náhradnom programe. Vraj by sme mali ísť do Villaggio Olimpico Sestriere do wellness centra. Určite je to tiež lákavé ale pre lyžiarskych závislákov ako je väčšina osádky v autobuse je to slabá náplasť.

Prichádzame do Pragelato, pôvodne sme si mali pozrieť skokanské mostíky a bežkárske trate na ktorých bojovali športovci o olympijské medaily avšak vzhľadom na počasie sa na to dívame len z autobusu a bohužiaľ už ani snehu tu veľa neostáva. S vypätím všetkých síl a zapojenia mojej fantázie si predstavujem toto mestečko zasnežené a plné života. Počasie stále hrá s nami svoju hru, napriek tomu že už sme dosť vysoko tak stále leje. Ešte nás odviezli k lanovke ktorá spája Pragelato so Sestriere a naša výprava pokračuje v ceste do strediska v nadmorskej výške 2.035 m.

Stúpame, cesta je strmšia a kľukatejšia. Zrazu o 2 zatáčky vyššie sme sa dostali do iného sveta. Sneží! Ale ako? V živote som nevidela také veľké chuchvalce padať z neba...áno je to mokrý sneh, ale sneh. Pre mňa žijúcej v Bratislave je obrovským prekvapením, keď s prvými vločkami snehu štartujú odhŕňače, za jedným ideme aj my a cestou stretávame a míňame niekoľko odstavených áut, ktoré zaskočilo sneženie. Nič sa však nedeje, treba vyčkať len niekoľko málo minút a zaradiť sa do kolóny za odhŕňačom.

Nálada v autobuse sa zlepšuje, dívame sa na husté sneženie s optimizmom a sme odhodlaní aj v tomto počasí ochutnať zjazdovky Sestriere, trošičku nám kazí náladu náš, inak vynikajúci, sprievodca Alberto. Vyhlasuje, že je hore taká hustá hmla a sneženie, že lyžovanie v tomto počasí je nebezpečné a tak sa treba zmieriť s wellnessom.

Ako však stúpame tak sa hmla miestami trhá a kolegyňa Gabriella z Rumunska, ktorá už druhý deň skoro ráno odlieta je odhodlaná ísť lyžovať a hľadá dobrovoľníkov, ktorí sa pridajú. Samozrejme sa hlásim na lyže, veď by som to určite ľutovala. Nakoniec je nás asi 5 a Alberto teda skladá zbrane a ostávame pri pôvodnom programe – tí čo chcú pôjdu na lyže, ostatní môžu ísť relaxovať.

Lyžovanie v Sestriere bude, aj keď to vyzerá že sa mestečko trochu hanbí. Zahalilo sa do hustej hmly a snehu, nadšenie na chvíľú opadáva, ale vďaka odhodlaniu Gabrielly sa všetci v priebehu 15 minút nahodíme do lyžiarskeho a ideme na rýchly obed. S obedom na nás čaká malá ale skvelá reštaurácia „La Baita“ ako predjedlo výborné syry a hora prosciutto a skvelé domáce cestoviny, nesmelo chýbať vynikajúce červené vínko. Vychádzame z reštaurácie a zisťujeme, že hmla sa už dvihla a tak nám bude len snežiť :-)

Po obede sme sa vybrali do požičovne lyží Achimede, tam nám požičali komplet lyžiarsku výstroj – chcela som otestovať Völkl tak som ich dostala lyže Völkl, úplne nové lyžiarky Technica a paličky Leki.

Bola som milo prekvapená – mali tu nové modely Atomic a Völkl. Vyberanie a skúšanie chvíľku trvalo, ale personál ako aj samotný majiteľ ochotne vymieňali a nastavovali. Keď už sme konečne mali všetci všetko prišiel si nás vyzdvihnúť lyžiarsky inštruktor / sprievodca Francesco. Lyže na plecia a kráčame k najbližšiemu vleku. Cestou sa trhajú mraky a objavuje sa slniečko aj keď stále trochu sneží.

Aby sme sa dostali na vrchol musíme použiť 2 vleky a sedačku. Úplný vrchol bol uzavretý... lebo ako náš sprievodca poznamenal je vhodný len pre expertov a je uzavretý keď tam je málo snehu, ale aj keď je veľa. Kým však vyjdeme na vrchol počasie sa umúdri a vezme nás na milosť... objaví sa nádherne modrá obloha a kúpeme sa v slnečných lúčoch . Naviac počas tých niekoľko málo hodín sneženia - asi za 2 – 3 hodiny napadlo skoro 20 cm čerstvého snehu.

Zjazdovky, napriek vrstve čerstvého snehu majú výborný podklad, sú príjemné, dlhé s miernou a strednou obtiažnosťou. Chvíľku trvalo kým sme prišli na chuť lyžovaniu v hlbokom snehu avšak po chvíli, samozrejme za pomoci Francesca sme sa naučili zdolávať aj takýto terén. Keď som lyžovala v panenskom snehu, okolo mňa boli len zasnežené stromy, okrem zvuku mojich lyží som si vychutnávala ticho zasneženej prírody a úchvatné panorámy – na Sestriere a na okolité štíty.

Neviem dosť dobre popísať ten dychvyrážajúci pocit a vnútorný pocit šťastia, ktorý som v ten deň zažila. Radosť, dojatie a krása spôsobili, že som sa do Sestriere zamilovala a určite sa sem vrátim spolu s priateľmi, aby sme sa na lyžiarske stredisko pozreli podrobnejšie v rámci nášho projektu: lyžiarske strediská testujeme osobne. Z tejto krátkej lyžovačky sme boli príliš nadšení, lyžiarskemu stredisku dávam plný počet hviezdičiek. Keď si pozriete fotky dáte mi dúfam za pravdu fotogaléria

Myslím si, že nás hory odmenili za naše odhodlanie a ja im za to veľmi pekne ďakujem.

Renata

Neapol milujem ako napolitanky


Prečo milujem Neapol ?

pretože mám rada extrémy a Neapol je pre mňa navyše „srdcovka“, bolo to prvé z Talianskych miest, ktoré som navštívila. Možno preto zanechalo taký pozitívny dojem, že už vopred som dostala niekoľko varovaní – špinavé mesto, už keď tadiaľ zamladi prechádzala moja babka, práve štrajkovali smetiari a bolo to otrasné... Chaos, ani ako hosť turistických organizácii pri veľtrhu cestovného ruchu si človek nemôže byť istý, neteš sa na ten 4* hotel čo na obrázku tak pekne vyzerá, nakoniec dostaneš iný... Len sa nikam nevyber sama, je to nebezpečné mesto, nákupy nechaj na letisko... a tak podobne.

No, nie že by to nebola vôbec pravda. Na prvý krát som si aj dávala poriadny pozor, aj si fascinovane vychutnávala obhliadku mesta zrýchlika v autobuse štýlu double-decker hoci počasie bolo nafigu. Na druhý krát, hoci rovnako koncom marca bolo aspoň počasie prívetivejšie, to už pre mňa bolo leto, 16 stupňov o desiatej večer, výborné. Napolitánci tomuto mesiacu – marcu aj tak hovoria, ako my aprílu – bláznivý mesiac. Môžete čakať čokoľvek.

A vôbec, v Neapole môžete čakať čokoľvek stále. Už len prílet na letisko je pre mňa dosť symbolický – vždy mám pocit, že zosadneme na cestu alebo kúsok zelene a pritom strhneme zopár striech z domov. Pre turistov to má určite svoju výhodu – letisko je blízko centra, nie ako keď idete do Milána a z Malpensy sa vozíte aspoň 30km kým sa dostanete na predmestie.

Druhá vec je čas prepravy z letiska do centra – vzdialenosť ešte nič nezaručuje... Netreba si však nechať pokaziť náladu, práve tu už vychutnávam atmosféru tohto šialeného mesta.

Trojprúdová cesta? To sa len zdá podľa čiar na asfalte. reálne sa jazdí minimálne v piatich. Napočudovanie sa stále hýbeme a neostávame stáť – to bude tým, že aj keby niečo, stačí zatrúbiť, ponadávať a s oškretým autom frčať ďalej, veď kto by to tu riešil... Len skúste nájsť neoškreté auto v Neapole – buď nejaký šťastný okoloidúci alebo je auto pomerne nové...

S taxikárom veľa nenarozprávam, napolitánština mi zatiaľ veľmi nejde, on anglicky tiež zvládne len pár základných výrazov, tak sledujem premávku ako napínavý film.

Práve zauvažujem ako sa asi prepchá týmto zhlukom vozidiel sanitka v prípade núdze a za moment za nami počujem sirénu. Ani dlho netrvalo a predrala sa, šiesty pruh sa niekde našiel, no nebola to siréna záchranky ale policajná. Onedlho aj míňame jej cieľ – no kto by prosím vás odparkoval nákladné auto v odstavnom, alebo aspoň krajnom pravom pruhu, keď sa to dá aj uprostred cesty. Dva metre zaň šup výstražný trojuholník a je to. Veď tu nikto nedosiahne takto v špičke rýchlosť pomaly ani 40km/h, tak ho hádam nikto nenaberie...

Nádhera. Úchvatné mesto aj keď by ste celý čas len sledovali premávku. Výfukové plyny vykompenzuje morský vzduch zo zálivu, ani v centre Bratislavy to nie je lepšie.. kam sa nezmestí auto (ktoré sa ale zmestí aj tam kde to nečakáte), tam sa zmestí moped – preštrikujú sa pomedzi autá, autobusy a iné pohyblivé stroje hoci aj do protismeru. Či sú osedlané frajerom v helme, slnečných okuliaroch a koženej bunde, alebo troma násťročnými pipenkami v ihličkových topánkach, to je úplne jedno. Popritom asi deväťdesiatročný pán frčí na svojom sedemdesiatročnom kabriolete z jednej strany vozovky na druhú, trúbi ako ostatní, živo gestikuluje...

Pri jazde nestačí sledovať priestor nad úrovňou volantu! Chodcami nie sú iba ľudia, pekne krásne a plynule bez väčšieho vzruchu zastavujeme mimo akéhokoľvek prechodu uprostred premávky, kde opatrne, pozorne i trochu váhavo prechádza cez cestu pes. Plemeno akýsi labrador, taký ten typický kampánsky, akého občas zazriete sedieť na dlážke obchodu s oblečením (a je mu jedno či sú šaty z pravej kože).

Krásnu scénku nám zahral aj policajt regulujúci (alebo snažiaci sa?) dopravu na jednej neosvetlenej križovatke v centre uprostred typických prádlom ozdobených barákov.

Chlapík so zrolovaným okienkom za volantom huláka do mobilného telefónu, rozhadzuje rukami, vášnivo konverzuje... Príslušník sa otočí jeho smerom a sťaby pán učiteľ k žiakovi prekvapene zopakuje pohyb ruky s telefónom aby upozornil vodiča na priestupok. Ten mu ešte stojac v križovatke opäť vášnivou gestikuláciou odtlmočí (nepočuť, no je to zrejmé), že toto je veľmi dôležitý hovor a že ešte neskončil a musí to vybaviť, že veď čo má robiť. A policajt opäť gestom, že veď čo má robiť, otočí sa a reguluje pekne ďalej. No nádhera! ale do pokynov na cestu vám to písať nebudeme, tam nájdete len informáciu o tom, že môžete byť za telefonovanie počas jazdy za volantom pokutovaní... :)

Napokon sa mi celý príspevok zvrhol na referát o cestnej premávke. Ale nevadí. Ak vás dostatočne odradil od príchodu do mesta autom a náhodou uprednostníte vlakovú prepravu, rovno pred železničnou stanicou je veľké námestie Piazza Garibaldi – uzol autobusových spojov do všetkých končín mesta a dobrý východiskový bod pre kultúru aj shopping, kde je aj množstvo hotelov (pozri. Taliansko mestá Neapol ).

Priznám sa, historické pamiatky sa mi páčia a rada si ich pozriem, no množstvo informácií o nich sa na mňa až tak nenalepí (i keď pozor, dobrý sprievodca ich dokáže podať zaujímavým a nápaditým spôsobom tak, že si jednoducho zapamätá každý poslucháč, prečo sa na tú ktorú pamiatku ešte stále pamätá) no tentokrát ma hneď pri ceste z letiska oslovili viac vysvietené výklady obchodov... Príjemný neskorší večer, no ulice plné, obchody otvorené, černosi s bielymi plachtami na chodníku rozložený ako u nás ani Vietnamci nie sú. Váham, či vôbec pôjdem na večeru...

Len teda zmena plánu a nebudem bývať na piazza garibaldi, taxikár ma vezie ďalej, nechá ma nabažiť sa pohľadom na obchody a reštaurácie až zastaneme na ulici na môj vkus tichej, bližšie historickému centru a prístavu, len tie asi takto potme nepôjdem sama skúmať. Stačí, že sa nám pred hotelom práve rozkladá bezdomovkyňa so svojim kartónovým spacákom. Štyri hviezdy, neštyrihviezdy, nie je priamo pred schodiskom hotela tak to asi nikomu neprekáža.

Aj tak ma to stále láka vybehnúť von, rýchlo si dám večeru, úplne stačí skombinovať čo ostalo v predjedlovom bufete, k tomu pohár vína, ešte čo ostalo v dezertovom bufete a šup von.

No, mala som sa opýtať. Nie som si celkom istá ktorým smerom by bolo bezpečné sa vybrať, tak spravím kolečko hlavnejšou ulicou sem a tam akurát na pár cigariet a idem radšej dobiť baterky spánkom. Cestou ale predsa stretám zaujímavú partiu, v strede cesty partia čiernoodetých karabinierov dohliada na poriadok – a veď aj sa mi zdalo že občas počuť burácanie z okien od televízorov, no a ešte rušnejšie to spoza okien znie aj keď ja už v hotelovej izbe zaspávam...

Až na druhý deň sa ale dozvedám, že to práve hral v Neapole futbal s domácimi Juventus. Tak to je iná udalosť pre futbalom-žijúcich talianov... Kamarátom sa na zápas podarilo dostať a konštatovanie našinca znelo, atmosféra ako keď v 68-mom hralo československo s ruskom. tak si to asi viete predstaviť. Alebo ani nie...? Tak nabudúce sadnúť na lietadlo, ak sa bude Hamšíkovi v neapole ešte stále tak dariť, tak si môžete dať aj pásku na čelo, že ste jeho krajania a napolitánci do vás odradosti možno aj niečo dobré nalejú...

Na letisku chrúmem napolitánky, vyťahujem letenky, šupnem batožinu na bežiaci pás a lúčim sa pohľadom na sopku Vezuv.

Anna